Z hľadiska geologickej stavby patrí Malá Fatra k jadrovým, čiže kryštalicko druhohorným pohoriam s  kryštalickým jadrom a obalom druhohorných sedimentárnych hornín. Kryštalické jadro Malej Fatry tvoria kryštalické bridlice (najmä ruly a pararuly), granitoidné horniny (biotitický granodiorit až kremenný diorit ďumbierskeho typu), granodiority a  žuly magurského typu. Horniny kryštalinika sú zastúpené na južných svahoch pohoria od doliny Kúr cez Starý hrad až po dolinu Bystrička, vrátane Šútovskej doliny. V severnej časti vystupujú v jedinom erozívnom okne vo Vrátnej na východ od chaty Vrátna. Kryštalinikum Malej Fatry je chudobné na výskyt rúd.  Na opačnej, severnej strane pohoria jadro tvorí mezozoický obal. Hlavný hrebeň a severnú časť pohoria pokrývajú subtatranské príkrovy druhohôr, križňanský a chočský. Podstatnú časť chočského príkrovu tvoria masy dolomitov. Na neobyčajne pestré geologické podložie Malej Fatry sa viaže veľká rozmanitosť geomorfologických tvarov. Príkrovy sú tvorené najmä vápencami, dolomitmi, kremencami, pieskovcami a slieňmi. Pestré geologické podložie vplyvom rôznej odolnosti hornín voči zvetrávaniu, predovšetkým mezozoického obalu, podmienilo členitý reliéf s charakteristickými bralami. Eróziou vznikli tiesňavy, rozličné skalné útvary a bralnaté hrebene. Tento reliéf ostro kontrastuje s menej členitým a zaobleným povrchom na ľahšie zvetrávajúcich horninách. Najbohatšie tvarovaný reliéf je na dolomitoch. Podzemné krasové javy sú vyvinuté na vápencoch. K pozoruhodnostiam z geomorfologického hľadiska v Šútovskej doline patrí vyvieračka Mojžišove pramene, ktorá napája Šútovský vodopád stabilným prietokom. Medzi ojedinelé zaujímavé tvary reliéfu na podloží hornín kryštalinika patrí neprístupná divoká tiesňava Tesnô. Šútovská dolina je zľava doprava ohraničená výraznými kótami vrcholov dotvárajúcich  krásnu scenériu krajiny. Prevýšenia turistických trás v Malej Fatre svojím výškovým rozpätím 340 – 1709 m sú veľmi klamlivé a náročnosťou sa vyrovnajú iným vysokým pohoriam.

Hydrologické pomery: Priaznivé klimatické podmienky, množstvo zrážok a geologicko-morfologické pomery podmieňujú značný odtok z územia Malej Fatry, ktorá patrí do povodia Váhu. Charakteristickým znakom vodných tokov v Malej Fatre je ich hlboké zarezávanie do pohoria, prudkosť spádu a prevažne bystrinný charakter horských riečok a potokov. Ich sklon sa mení v závislosti od nadmorskej výšky a geologického podkladu. Na viacerých miestach vznikli početné vodopády, ako napr. Šútovský vodopád, ktorý je 38 metrov vysoký. Prudkosť spádu územia pomerne krátkych dolín súvisí s veľkým výškovým rozdielom - medzi najvyšším a najnižším miestom Národného parku je to vyše 1 300 metrov. Hlavným zdrojom vodnatosti povrchových tokov sú dažďové a snehové zrážky a v oblastiach s rozsiahlejším výskytom vápencových hornín aj podzemná voda. Najvyššie mesačné prietoky sa dosahujú v apríli, čo súvisí najmä s topením snehu. Vysoká vodnatosť je aj v máji, júni a júli, keď spadne najviac zrážok. Naopak najmenšie mesačné prietoky sú v septembri, prípadne januári, kedy v dôsledku chladného počasia dochádza ku kumulácií vody vo forme snehu a ľadu. Krivánsku Fatru rozrezali na dlhé rázsochy hlboko sa zarezávajúce potoky, ktoré vymodelovali dlhé, do trupu pohoria zakrojené výrazné údolia. Dĺžka Šútovského potoka po ústie do Krpelianskej priehrady je 7,8 km.

Pri horských túrach “hlavne v zime”

nepreceňujte svoje sily,  nepodceňujte

svoju výstroj a rýchle zmeny počasia!

Spolupracovali:

Tomáš Hulík, Miloš Majda, Miloš Majda ml., Andrej Zahradník, Daniel Podbrežný,

Zuzana Pánisová, Peter Cáder, Anna Dobošová

foto: Tomáš Hulík, Miloš Majda